Kidnapped- 19.Chapter

Nemohla som vidieť, nepočula som, záležalo na fakte, že som nemohla robiť nič. Moje telo bolo strnulé a cítila som sa slabá.

Jediné čo som počula, bolo ako mi zvonilo v hlave. Veľmi hlasné zvonenie. Ale zrazu to bolo preč. Ďalšia vec čo som počula boli hlasy a syčanie. Vyzerali že sa rozprávajú ale nemohla som sa prinúť aby som sa sústredila na ich rozhovor, alebo na to čo hovoria.

Potrebovala som sa pohnúť. Potrebovala som aspoň pohnúť rukou, ale vyzeralo to nemožné. Cítila som, ako keby boli prilepené. Čo som mohla urobiť? Čo mi to Niall urobil? Bol to Niall kto ma napadol?

Strašne veľa otázok, ale jediné čo som mohla bolo ležať tu, zamrznutá.

"NIALL ČO DO PEKLA!" kričal Louis.

Ticho, nikto nič nehovoril. Sedela som tam a čakala som.

Ale Liam prehovoril. "Neuvedomil si si ako si jej mohol ublížiť?"

"Nebol som to ja! Prisahám! Počul som Zayna v hlave a ďalšia vec ktorú viem, že všetko bolo tmavé!" vysvetlil Niall.

Hovoril pravdu? Počula som divný hlas keď sa so mnou rozprával.

"DEBILINY!" skríkol Harry. Sakra. Harry bol tu hore a bol v hroznej nálade. Bola som si istá, že jeho oči sú krvavočervené. Musím sa pohnúť, Harry mi ublíži.

Ale zrazu, cítila som sa pokojná. Sakra, Liam.

Bolo mi jedno ako som sa cítila, bojovala som s nutkaním a skúšala som sa pohnúť ale moje telo nechcelo. Namiesto toho tam iba ležalo, zaseknuté.

Skúsila som trepanie, nie, nefungovalo.

"ŽELÁM SI ABY SOM TI MOHOL VYTRHNÚŤ HRDLO!" zakričal Harry.

"Prosím, ukludni sa, Harry," prosil Liam.

Nikto neprehovoril, možno sa Harry ukludnil.

"Prosím, iba počkaj kým sa Grace prebere, ona povie pravdu," povedal Niall.

Povedať pravdu? Čo do pekla? Nechcela som hovoriť o tom, čo sa stalo. Vystrašilo ma to, bolo to neuveriteľné. Myšlienka, že som mŕtva, mentálne som sa triasla.

"Bije jej srdce?" Louis sa opýtal.

Nemohli cítiť, že moje srdce bije? Možno bolo iba lenivé.

Zrazu, cítila som studenú ruku na hrudi. Chcela som vyskočiť ale bola som veľmi slabá. Podržali ju tam a potom odpovedali.

"Bože, sakra. Koľko krvi si jej zobral? Jej srdce bije veľmi pomaly," povedal Liam.

"ČOŽE?" Harry zakričal, znova.

Počula som prasknutie a potom nárek, typujem, že Harry strčil do Nialla.

"Niekto jej musí dať svoju krv," povedal Louis.

Krv? V žiadnom prípade! Tá vec chutí ako sračky. (Nie že by som už skúšala ako chutia). Ale takisto bola veľmi teplá. Skoro ako horúca čokoláda keď je trochu ochladená.

Prestaň na to myslieť. Nie je to dobré. Nedajú to do teba.

Skúsila som sa pohnúť, skúsila som spraviť niečo, ale všetko zlyhalo a ja som zostala tam kde som bola.

Ale, zostať tam kde som, mi nepomohlo a cítila som to teplé hovno dole mojím hrdlom. Super.

Okamžite som sa cítila lepšie, po tom ako som si raz alebo dvakrát usrkla a pochvíľe, ktorá trvala ako večnosť, som otvorila oči.

Osoba, ktorá ma nútila piť jeho krv tam stále bola, s jeho zápästím na mojich ústach. A tá osoba by bol Harry. Super, presne to čo som potrebovala.

Vyskočila som a cúvla. Preč od neho, aj keď som ho chcela vidieť po celý čas, keď som bola zamknutá hore v izbe s Niallom. Vyzeral veľmi unavený a jeho oči vyzerali krvavo červené. Musel to byť týždeň, kedy mal naposledy krv. Nikdy som nevidela toľko veľa kruhov pod jeho očami.

"Grace, neublížim ti," povedal Harry.

Postavil sa a ja som bežala za Louisa, trasúc sa. Prečo som sa ho tak zrazu bála? Nikdy som sa takto nebála.

Pravdepodobne, to bolo preto, že som ho donútila aby sa cítil smutný. To bol dôvod, prečo hádzal veci dole.

Všimla som si, že Louis mal nejaké škrabance na rukách, a pár aj okolo členkoch. Nebolo to iba nejaká bitka, niečo sa muselo stať. Rozhodla som sa spýtať práve teraz a zostať schovaná.

"Grace, aj keď voniaš úžasne práve teraz, a jediné čo chcem je vysať aj poslednú kvapku krvi z teba, neublížim ti. Viac ti nemôžem ublížiť," povedal Harry.

Povzdychla som si, môžem mu veriť?

Moje telo prevzalo kontrolu a jediné čo viem, že som ho obíjmala. Pevne som ho stisla a položila si hlavu na jeho hruď, vdychujúc jeho vôňu. Želala som si, aby sa prestal tak hnevať. Naštve sa pre hlúpe otázky.

Nezáležalo mi na okamihu, jediné čo som chcela bol on. Nie, nie tým spôsobom, ale v priateľskom zmysle. Počkať, čo? Priateľstvo? Nie je môj kamarát a nikdy nebude. On bol ten, kto ma tu zajal s týmito chalanmi. Tiež ho nemám rada.

Ale práve teraz, nerátalo sa to a jediné na čom záležalo, bolo si užiť ten čas keď nebol naštvaný a jediné čo chcelo bolo ubližovať ľudom. Mala som rada toto obdobie.