Kidnapped- 12.Chapter

Prečo som ho obímala? Čo je to so mnou? Je to krvilačný démon, že? Počula som nejaký pád a zasyčanie z dola.

„Zostaň tu,“ povedal Harry tesne predtým ako sa rozbehol dole.

Nechal ma v izbe, zatiaľ čo sa z dola ozývalo syčanie. Počula som zhadzovanie vecí a kričanie ale čoskoro to všetko utíchlo. Čakala som v izbe a pripadalo mi to že čakám už hodiny, ale bolo to iba pár minút. Harry sa nevrátil hore a nevysvetlil mi to. Zostal dole.

Čoskoro sa otvorili dvere, ale namiesto Harryho tam bol Louis.

„Grace, si v poriadku?“ opýtal sa a kráčal ku mne.

Prikývla som, lebo som si nebola istá ako odpovedať. Čo do pekla sa stalo dole? Kto kričal a čo sa rozbilo?

„Nevyzerá to tak,“ povedal a prišiel bližšie. Začali sa mi potiť ruky. Neviem prečo, ale bola som veľmi vystrašená.

Pozerala som sa do Louisových modrých očí. Dúfala som, že mu dôjde čo chcem vedieť. Nedošlo.

„Louis, čo sa stalo dole?“ spýtala som sa. Prehltla som a ďalej som na neho pozerala.

„Zayn.“ povedal.

„Čo?“ zmätene som sa spýtala.

Povzdychol si a prešiel si rukou vo vlasoch. Práve teraz som si uvedomila, že mal na ramene otvorenú ranu, a takých rán mal niekoľko.

„Dostal sa preč.“

ČO! Zayn sa dostal preč? Ako sa do pekla dostal preč? Harry ho zabil! Videla som ho ako zapichol nôž do jeho hrude! Predtým ako som čokoľvek mohla povedať, Louis odišiel. Cítila som ako sa mi trasú ruky. Cítila som ako mi Zayn dýcha na krk, ale on tu nebol.

V izbe bola tma ako vo vreci. Nikto tu nebol. Prečo ma Louis opustil? Začala som sa báť. Počkať, kde je Harry?

Bol zranený? Počkať, prečo sa starám? Prečo by mi malo záležať, či je zranený? Bol monštrum. Ale možno ním nebol vždy. Možno mal srdce.

Čo to hovorím? Cítim k nemu niečo? Nie, určite nie. Zabudni na to.

Rozhodla som sa, že potrebujem ísť na vzduch. Aby som videla, čo za problém to bolo. Pobehla som a chytila som rukoväť. Chystala som sa ju otočiť ale v polovičke sa zastavila. Čo do pekla? Oni ma tu zamkli!

Začala som búchať na dvere a kričať aby ma pustili von, ale k ničomu to neviedlo. Ruky ma začali bolieť, a uvedomila som si že krvácam. Super.

Potrebovala som sa dostať von a uistiť sa že je Harry v pohode. Potrebovala som vedieť, že je v bezpečí.

Cítila som teplú slzu ako mi steká po brade a vzdala som sa. Spadla som na podlahu a sledovala som ako mi krvácajú ruky. Bola som vystrašená a nebola ani malá nádej že sa mi podarí zaspať. Ale, klamala som sama sebe, a moje oči sa zrazu zatvorili, posielajúc ma do sveta temnoty.

~~Harry's POV~~

Bol som zúrivý. Cítil som sa, ako som mohol kohokoľvek v tejto miestnosti zabiť. Minul som Zaynove srdce a teraz bol voľný.

Moje ruky zovrely vlasy a zaťahal som za ne. Chcem niekomu ublížiť.

Chalani sa ma snažili ukľudniť, ale bez výsledku. Povedali my aby som nepoužil moju....silu. Odmietol som ju použiť pretože v prípade nebezpečenstva som nikomu nechcel ublížiť.

Počul som buchot z hora. Bola to Grace. Chcel som ísť hore a upokojiť ju, povedať jej že je všetko v pohode, ale stále som bol naštvaný. Nechcel som riskovať, že jej ublížim.

Zacítil som krv. Jej krv. Ublížila si kvôli mne. Bože, som retardovaný. Prečo to robí kvôli mne? Zaujíma sa o monštrum ako som ja? Nie, nemôže.

„Chlape, potrebuješ sa ukludniť. Tvoje oči sa menia na červené, trošičku.“ Povedal Liam a chytil ma za plece. Keď sa upíry naštvú alebo sú hladní, ich oči sa zmenia na červené a niekedy sa zmiešajú s ich obyčajnou farbou očí.

Bol som smädný, ale nemôžem piť z nej. Nie znova. Už som si z nej zobral veľa krvi naposledy. Potrebovala sa ukludniť a pospať si.

Povzdychol som si a čakal som kým sa ukľudním. Búchanie nakoniec prestalo. Možno zaspala, alebo si možno uvedomila, že sa nedostane von. Louis ju zamkol v izbe, takže sa nemohla dostať von a ja som jej nemohol ublížiť. Chalani hovoria, že keď som naštvaný je ťažké ma ukľudniť. Hovoria, že ako keby som bol niekým iným.

Myslím, že je čas aby som išiel skontrolovať Grace. Cítil som, že som sa už ovládal. Upírskou rýchlosťou som vybehol schody a zastavil sa pred hosťovskou izbou. Pach jej krvi bol silný a ja som cítil ako sa moje tesáky predierajú von. Potreboval som sa viac ovládať.

Odomkol som dvere a našiel som Grace omdletú na zemi. Jej ruka stále krvácala. Bola v pohode?

Začínala blednúť z toľkej straty krvy a takisto aj jej pery strácali farbu.

„Sakra, Grace.“ Povedal som sám sebe a zdvihol som ju zo zeme, odniesol som ju do kúpeľne.

Sedel som na kraji pultu keď sa začala preberať. Jej pery sa triasli a jemné chrápanie zmizlo.

Chcel som pobozkať jej pery. Veľmi. Vyzerali veľmi jemné a na zulíbanie. (Note: prepáčte že to slovo je v češtine, v slovenčine ma žiadne nenapadlo ) Cítil som k nej niečo ale ona pravdepodobne necíti to isté. Bol som krvilačný démon, ktorý nestarol.

Navlhčil som handričku. Toto bolo druhý krát, kedy dnes krvácala. Bola jedným z tých ľudí, ktorí sa starali o zlých ľudí. Nemala by sa báť o mňa.

Pritlačil som navlhčenú handričku na jej ruku, čo ju zobudilo. Cítil som ako sa jej oči zamierili na mňa, ako som pokračoval v čistení jej ruky, ako keď som nevedel, že je hore.

„Harry,“ povedala po tichu.

Pozrel som hore a naše pohľady sa stretli. Mala v nich smútok a jedna slza jej vytiekla z oka. Prečo plače?

Skôr ako som mohol niečo spraviť, zoskočila z pultu a objala ma. Hlava jej padla k môjmu krku. Držala ma blízko, pre prípad, že by som odišiel. 

Handrička mi vypadla z rúk keď som keď som dal moje ruky okolo jej pásu. Potreboval som, aby sa cítila bezpečne. Potreboval som aby si myslela, že sa nič nestane.

Cítil som jej slzy na mojom ramene. Chytila do päste golier môjho trička a ja som vdýchol jej vôňu. Čo sa deje?

„Je mi to ľúto,“ povedala mi do ucha. 

„Čo? Čo ti je ľúto? Nič si nespravila!“ povedal som potichu.

Dal som moje ruky na jej ramená a držal som ju tak, aby sa mi mohla pozrieť do očí.

„Keby som s tebou nespala v tú noc a spala by som sama, nič z tohto by sa nestalo.“ povedala

Povzdychol som si. Ako sa opovažuje viniť seba? Nebola to jej chyba. Zayn bol veľký somár.

„Prestaň. Nie je to tvoja vina,“ povedal som prísne.

Znova ma objala. Jej nohy boli slabé a ruky sa jej triasli.

„Shh. To je v pohode.“ povedal som jej do ucha.

Zdvihol som ju a uložil som ju do postele. Dal som jej vlasy preč z tváre. Potrebovala si odpočinúť. Bolo mi jedno, že je iba 3:00 poobede, potrebovala odpočinok. Mala málo krvi.

Tesáky mi znovu vyšli a moje oči boli pravdepodobne červené.

„Harry. Prosím ťa, pi.“ povedala Grace.

Zalapal som po dychu. Mal by som? Chcel som z nej piť, ale bola slabá.

Otočila hlavou, takže som mal väčší prístup k jej krku. Naklonil som sa dole a namiesto pokúsania som jej dal pusu. Dal som jej veľmi jemnú pusu.

„Choď spať. Sľubujem, že nebudem piť z nikoho iného,“ povedal som jej krku.

„Sľubuješ?“ opýtala sa.

Zasmial som sa. „Sľubujem.“

Moja obľúbená kapitola!!
Komentáre potešia, nech vidíme, že ten príbeh má vážne odozvu 

~Meg