I'm in love with a killer - {Chapter 4} Keep Bella safe

Cítila som sa ako v kriminálnom seriáy. Liam ma priviedol do Louisovho domu, a teraz tu sme všetci: Ja, Perrie, Eleanor, Louis, Emily, Danielle and Liam.

"Zistil kde býva" povedal Liam chladne.

"ČOO?" povedala všetci naraz.

"A-ako s-si mô-ôže-žeš b-byť tym isty ž-že to b-bol o-on?" spýtala som sa nervózne.

"Kučeravé vlasy. Nikto iný nemá takýto účes."  Liam mi odpovedal. 

Stále hovorí o tom, čo by mali urobiť. Predstavujú si vôbec ako nervóznu ma robia? Zajtra ja pondelok. Čo ak ma nájde? Čo ak ma dostane? On.Jeho.. ehmm  "Ako sa vola?" spýtala som sa potichu.

"Harry" odpovedala mi Danielle. Nemohla som si pomôcť a vypukla som smiechom. Pozreli sa na mňa so zmäteným výrazom. Nemohla som prestať. Slzy mi tiekli tvárou, a otočila som okolo seba ruky zatiaľ čo som sa triasla ako keby som mala infarkt. Keď som sa konečne ukľudnila, všetci na mňa pozerali vážne s neoceniteľným výrazom. Vybuchla by som znova do smiechu, ale vyzerajú na to byť moc seriózny.

"Harry? Môj strašidelný prenasledovať sa volá Harry?" zahihňala som sa " znie to ako starý nóbl muž!" začala som sa znova smiať, ale tentokrát sa Louis a Eleanor pridali. Perrie sa trochu chichotala, Emily sa nervózne zasmiala. V čase keď som sa dosmiala som sa opierala o Liama, ktorý ma držal s ramenami okolo mňa aby som nespadla. Konečne som dokázala stáť na vlastných nohách, a lenivo som sa na neho usmiala. Chlape, smiech ako ten ma unavuje.

Všetci sme si sadli na dva gauče v Louisovej obývačke a položila som si hlavu na Danielline rameno.

"Takže všetci súhlasíte?" ten hlas je ako keby bol pod vodou.

"Jo," ďalší nízky hlas povedal.

"Nemôže byť sama, je to príliš nebezpečné," uvedomila som si, že som zaspala na Daniellinom ramene. Ale toto rameno je väčšie.

"Takže, dnes zostane tu, u Eleanor zajtra, a odtiaľ to zobereme my," povedal Louis. Je blízko.

Pomaly som zdvihla hlavu z ramena a otočila ňou aby som videla na kom som spala. Moje oči mi venovali nejasný obraz Louisovej tvári. Lenivo som sa na neho usmiala, "Ahoj," zašepkala som.

"Ale, ahoj ospalá hlava," zasmial sa.

Všetci ostatný sú už na nohách. Eleanor sa zohla a pobozkala Louisa predtým ako sa otočila ku mne, "Ochránime ťa, Bella, aspoň toľko, koľko môžeme." Jemne ma objala, predtým ako vyšla z dverí. Ostatný mi zamávali a tiež odišli. Louis zapol jeho televízor a sadol si bližšie ku mne. Pozrel na mňa a jemne ma pohladil na krku, "Budeš v pohode," zašepkal. "Sľubujem," zobral jednu moju ruku a pobozkal ju. Začervenala som sa a placho som sa na neho usmiala.

Hodiny prešli a jediné čo sme robili, bolo, že sme pozerali TV alebo pripravovali jedlo. Po pár hodinách prešla cez dvere žena s ďalšími štyrmi dievčatami. Dve z nich vyzerali, že sú iba o niečo mladšie ako my, a ďalšie dve vyzerali že majú okolo osem alebo deväť rokov. Mladšie sú určite dvojičky, a sú slušne hlasné. Napadli jeho brata s veľkým medvedím objatím spytujúc sa, že kto som. Zasmial sa na nich a pozrel na ďalšie dve, ktoré pomáhali žene s obrovskými taškami. Zmizli v kuchyni a  dvojičky rýchlo utekali na poschodie. "Prepáč," zatiaľ čo si škriabal jeho chrbát. Zasmiala som sa a venovala som svoju pozornosť ku kuchyni, keď žena vyšla odtiaľ. Pozrela na Louisa so spýtajúcim pohľadom.

"Mama, toto je Bella. To nové dievča, o ktorom som ti hovoril," srdečne sa na mňa usmial. Louisova mama prešla ku mne, zobrala ma za ruky a stiahla ma vedľa nej na gauč.

"Takže ty si tá slávna Bella. Si v pohode, zlatko? Oh, kde sú moje spôsoby. Som Jay. Volaj ma tak, dobre? Obávala som sa o teba, odkedy mi Louis povedal, že máš Harryho pozornosť. Obťažoval ťa? Buď opatrná, zlatko!"

"Spomaľ, mama! Vystrašíš ju," zasmial sa Louis.

"Nie, je to v pohode, Lou. Jo, som Bella. Rada ťa spoznávam, Jay! Iba som ho videla raz pred mojím domom," povedala som pokojne.

"Ako...vedel..?" pozrela na Louisa.

"To je to, čo my nevieme," povzdychol si.

Smutne sa na mňa usmiala, "No, práve som začala robiť večeru. Zostávaš, Bella?"

"Rada by som, ale..."

"Áno, zostáva."  Louis pozrel na mňa s vážnym výrazom. Čo to do pekla bolo?

"Nemôžem," pokračovala som, "moja mama a ja máme malú večernú party s jej priateľmi."

Louis ma chytil za ruku a ťahal ma von z miestnosti do haly.

"Čo do pekla to bolo, Bella?!" skríkol na mňa šeptom. 

"Naozaj nemôžem, Louis. Sľúbila som mame, že jej pomôžem navariť a nachystať. Vždy dodržím sľuby, ktoré jej dám. Navyše, už som jej dvakrát klamala. Je to prvé klamstvo, odvtedy, keď sa ma spýtala, kto jedol z poháru nutelly?" zasmiala som sa nad spomienkou, ktorá sa mi živo premietala v mysli.
"Isabella Gabriella Jennings!"
"Áno, mama?" spýtala som sa s nevinným úsmevom na tvári.
"Vieš, kto jedol z nutellového pohára?" 
"Nemám tušenia, mami.’
"Bella?"
"Dobre… bola to Kitty!" zakričala som, keď som utekala hore schodmi do mojej izby. 
Kitty bola moja stará mačka.
Louis si nervózne poškriabal krk. 
"Tak v tom prípade ma nechaj odviesť ťa domov. " 

"Budem v pohode Lou. Choď pomôcť svojej mame." Pevne som ho objala a otočila som sa. Zobrala som si zo skrine kabát a obula som si moje čierne conversky.

"Uvidíme sa v škole." Ponáhľala som sa k dverám a odišla som ešte skôr, ako stihol niečo povedať. Zatvorila som a začala som kráčať dolu ulicou. Nie je to ďaleko, asi len dvadsať minút chôdze. Z bundy som si vytiahla iPod a do uší som si nasadila slúchatká.

Keď som hľadala pieseň, ktorú by som si pustila na počúvanie, cítila som sa, akoby ma niekto sledoval. Otriasla som sa a pokračovala som v hľadaní. Predtým, než som si stihla vybrať akúkoľvek pesničku, začula som za sebou kroky. Začala som kráčať rýchlejšie, no kroky sa stále približovali bližšie ku mne. Naozaj som si želala, aby som mohla začať utekať, no pokiaľ je to len normálna osoba, vyzeralo by to trošku hlúpo.

Zrazu som zacítila ruku na mojom ramene a zastala som. Osoba sa pohla bližšie, no stále zostávala za mnou. Blízko môjho ucha som cítila jeho dych.

"Načo taký zhon, zlatko?" zamrzla som pri hlbokom mužskom hlase, keď sa jeho dlane posúvali dolu po mojich rukách. "Musíme sa porozprávať."